Jedným z problémov, ktoré stále spôsobujú problémy nováčikom v systéme Linux alebo používateľom s menšími znalosťami, je inštalácia balíkov alebo spôsob inštalácie programov v systéme Linux. Toto sa čiastočne vyriešilo nástrojmi ako YaST, Softvérové centrum, Pi Store a ďalšími programami na automatizáciu inštalácií systému Linux, ako sú Gdebi, Synaptic atď.
Keď si však stiahneme softvérové balíky, ktoré nie sú v repozitároch našej distribúcie, alebo keď chceme nainštalovať programy v systéme Linux s verziou inou ako je tá, ktorá je súčasťou zdrojového kódu našej distribúcie, veci sa skomplikujú. Platí to najmä vtedy, keď sú stiahnuté balíky tarbally obsahujúce zdrojový kód.
V systéme Windows všetko oveľa uľahčuje Inštalátor systému Windows a nie je potrebné inštalovať príliš veľa binárnych prípon (.exe, .bat, .msu). Tí, ktorí prichádzajú z platformy Apple, si tiež všimli, že súbory .dmg používané v systéme Mac OS X majú príliš veľa prípon.
Ďalším zložitým problémom v Linuxe (a iných systémoch *nix) sú závislosti ; teda balíky, ktoré závisia od iných balíkov, a ak tie druhé nie sú nainštalované, nemôžeme nainštalovať ani tie prvé. V tomto prípade existuje veľa správcov balíkov, ktoré nám uľahčujú život a automaticky riešia závislosti. Inak by sme ich museli riešiť manuálne sami.
Cieľom tohto návodu je výrazne zjednodušiť a uľahčiť vám inštaláciu programov v systéme Linux. V nasledujúcich riadkoch popíšeme všetky najbežnejšie rozšírenia a typy balíkov používané vo svete Linuxu spolu s jednoduchým procesom inštalácie.
Balíky .deb a .rpm:
Linux je rozdelený do dvoch hlavných svetov, čo dobre reprezentujú balíky DEB a RPM . Prvý používa Debian a jeho deriváty ako Ubuntu, zatiaľ čo druhý používajú SuSE, Fedora a ďalšie.
RPM:
Ak používate Novell SuSE alebo openSUSE , môžete na inštaláciu týchto typov balíkov použiť YaST. Ak to chcete urobiť, jednoducho prejdite do ponuky SuSE, kliknite na „Systém“, potom na „YaST“ a nakoniec vyberte „Inštalovať/Odinštalovať softvér“. To vám umožní inštalovať programy v systéme Linux z DVD vašej distribúcie alebo zo siete.
Ak už máme balíček stiahnutý, môžeme naň kliknúť pravým tlačidlom myši a dá nám možnosť Inštalovať. Veľmi ľahké…
Ak to chceme urobiť z konzoly namiesto YaSTu, použijeme Zypper :
zypper install nombre_programa
V Red Hate je to viac-menej rovnaké… Ak však máte Fedoru alebo CentOS, môžete použiť YUM . Začnime s YUM. Z adresára, kde sa nachádza balík, by ste mali v termináli napísať:
yum install nombre_paquete
A ak existuje bežný nástroj na inštaláciu RPM balíkov, je to samotný RPM balík, ktorý je prítomný v mnohých distribúciách založených na tomto type balíkov:
rpm –i nombre_paquete.rpm
V aplikácii Mandriva môžete pomocou ovládacieho centra Mandriva inštalovať programy alebo RPMDrake. Môžete tiež použiť v textovom režime
urpm :
urpm –i nombre_paquete.rpm
HOVORIŤ:
V Ubuntu môžete na inštaláciu balíkov z oficiálnych repozitárov použiť jednoduché Centrum softvéru Ubuntu. V Debiane môžete balíky inštalovať aj graficky pomocou nástroja gdebi-gtk alebo pomocou Synaptic. Tieto nástroje fungujú aj na iných distribúciách; stačí ich nainštalovať.
Ďalším zaujímavým nástrojom je Dselect, tiež grafický nástroj na jednoduchú správu balíkov. Pre tých, ktorí uprednostňujú príkazový riadok, je však možné použiť dpkg alebo apt (nezabudnite použiť sudo alebo spustiť s oprávneniami root):
Dpkg –i nombre_paquete.deb
o
Apt-get install nombre_paquete
Aptitude je ďalší pomerne komplexný nástroj, ktorý môžete použiť zadaním nasledujúceho príkazu:
aptitude install nombre_paquete
Ostatní správcovia balíkov vo vašej distribúcii:
Arch Linux a jeho deriváty používajú správcu balíkov s názvom pacman . Vytvoril ho Judd Vinet a dokáže automaticky riešiť závislosti. Ak chcete nainštalovať balík pomocou tohto správcu:
pacman –S nombre_paquete
Portage je ďalší významný správca balíkov, ktorý sa používa v systémoch ako Gentoo. Má podobnosti s Ports v BSD a je kompatibilný s POSIX a prostredím Python. Používa ho aj FreeBSD. Ak chcete pomocou neho nainštalovať balík:
emerge nombre_paquete
Paldo je operačný systém založený na Linuxe, ktorý používa správcu balíkov upkg. Vytvoril ho Jürg Billeter a na inštaláciu programov v Linuxe pomocou neho musíte zadať:
upkg-install nombre_paquete
Distribúcia Pardus Linux používa jednoduchý správca balíkov napísaný v jazyku Python, známy ako PiSi . Na kompresiu balíkov používa LZMA a XZ a jej najvýznamnejšou funkciou je technológia Delta, ktorá umožňuje sťahovať iba rozdiely medzi balíkmi, aby sa šetrila šírka pásma. Pokyny na inštaláciu sú nasledovné:
pisi install nombre_paquete
Ako nainštalovať tarballs:
Balíky, ktoré sa inštalujú priamo zo zdrojového kódu, sú zabalené pomocou primitívneho, ale stále užitočného a efektívneho nástroja Tar (odtiaľ názov tarball ) a potom komprimované pomocou nejakého komprimovaného formátu.
Niektoré balíky tohto typu sa dodávajú so súbormi ako .jar, .bin, .rpm atď. V takom prípade ich stačí rozbaliť a použiť správny postup pre binárny súbor vo vnútri. Vo všeobecnosti je však potrebné skompilovať a nainštalovať zdrojový kód .
Pozrime sa ako. Najprv, pri práci z konzoly musíme prejsť do adresára, kde sa nachádza balík, s ktorým chceme pracovať. Urobíme to pomocou príkazu „ cd “. Napríklad, ak ste si stiahli balík a nachádza sa vo vašom priečinku Stiahnuté súbory, zadajte do terminálu nasledujúci príkaz:
cd Descargas
Výzva sa zmení na túto cestu , čo znamená, že sa nachádzate v tomto systémovom adresári. Mali by ste tiež pamätať na to, že na vykonávanie určitých akcií, ako napríklad `./configure`, `make` alebo `make install`, ktoré uvidíme nižšie, potrebujete oprávnenia.
Nainštalujte tar.gz alebo tgz:
Tento typ tarballu sa bežne používa v Slackware a jeho derivátoch , hoci sa stal bežnejším na balenie kódu v iných distribúciách. Inštalácia súboru tar.gz sa vykonáva nasledovne (nezabudnite spustiť príkazy `./configure`, `make` a `make install` s oprávneniami, teda ako root alebo pridaním `sudo` do príkazu):
cd directorio_donde_se_encuentra_el_tarball tar –zxvf nombre_paquete.tar.gz (o nombre_paquete.tgz, en caso de ser un .tgz) cd nombre_paquete_desempaquetado ./configure make make install
Ak sa vám nepodarí nainštalovať súbor tar.gz, môžete v rozbalenom adresári vyhľadať textový súbor s pokynmi na inštaláciu. Niekedy, keď vývojári nedodržiavajú tento štandardný postup, pridajú tieto typy súborov, aby vysvetlili špecifiká, závislosti atď.
Tar.bz2 alebo .tbz2:
Toto je balík široko používaný v BSD a rozšíril sa aj do Linuxu a iných systémov *nix. Je zabalený pomocou tar a komprimovaný pomocou BSD Zip 2. Postup inštalácie tohto typu programu je:
cd directorio_donde_se_encuentra_el_paquete tar –jxvf nombre_paquete.tar.bz2 (o nombre_paquete.tbz2, e incluso nombre_paquete.tbz) cd nombre_directorio_desempaquetdo ./configure make make install
Toto by malo stačiť na inštaláciu programov v systéme Linux. Uistite sa, že pre posledné príkazy používate oprávnenia .
Iný archív pásky:
Niekedy sa používa páskový archív alebo nekomprimovaný súbor tar . Tento typ balíka obsahuje informácie potrebné na úplné obnovenie súborov, ktoré obsahuje, a na jeho rozbalenie stačí urobiť toto:
tar xvf nombre_paquete.tar
Ďalej vyhľadajte súbor s názvom README.txt (alebo podobný) v rozbalenom adresári a nájdite pokyny na inštaláciu. Zvyčajne ide o podobný postup, ako sú opísané vyššie…
Tar.xz alebo .xz alebo .txz:
V poslednej dobe ich vidím čoraz viac. Na prácu s týmito typmi balíkov potrebujete mať nainštalovaný nástroj xz-utils . Na ich rozbalenie a inštaláciu použijete:
tar Jxvf nombre_paquete.tar.xz
o
Xz –d nombre_paquete.tar.xz Tar –xf nombre_paquete.tar
o
Unxz nombre_paquete.xz
Po rozbalení vyhľadajte súbor README.txt alebo INSTALL.txt , aby ste si pozreli podrobnosti o inštalácii. Zvyčajne ide o typické príkazy ./configure, make a make install. Niekedy sa však môže použiť cmake.
.gz alebo .gzip alebo .bzip2:
GNU Zip dokáže komprimovať súbory .gz alebo .gzip. Tieto súbory sa spracúvajú podobne ako komprimované súbory BSD Zip 2 s príponou .bzip2. Ak chcete pracovať s týmito typmi súborov, musíte mať v systéme nainštalované nástroje unzip a bunzip2.
gunzip –c nombre_paquete.gz bunzip2 nombre_papuete.bz2
Zvyšok je podobný krokom uvedeným v predchádzajúcich tarballoch… Uistite sa, že sú prítomné súbory README alebo INSTALL.
.tar.lzma, .tlz:
Bez ohľadu na to, či sa zobrazuje pod dlhým názvom .tar.lzma, alebo ak sa zobrazuje pod krátkym názvom .tlz, tieto balíky používajú kompresný algoritmus Lempel-Ziv-Markov a na ich extrahovanie a inštaláciu je potrebné zadať konzolu (predtým musíte mať nainštalovaný balík lzma):
unlzma nombre_fichero.lzma
o
lzma -d file.lzma
o
tar --lzma -xvf file.tlz
o
tar --lzma -xvf file.tar.lzma
V závislosti od formátu, v akom je balík prezentovaný, si môžete pozrieť textové súbory s pokynmi vo vnútri alebo postupovať podľa krokov, ktoré sme opísali pre inštaláciu ostatných tarballov (./config, make, make install). Ďalším dobrým postupom je skontrolovať webovú stránku vývojára , kde nájdete návody na inštaláciu balíkov, alebo existujú wiki stránky s množstvom informácií.
*Poznámka: Niektoré zabalené balíky môžete nainštalovať aj pomocou nástroja s názvom installpkg.
Ako nainštalovať binárne balíčky:
.jar:
Inštalácia balíkov Java je pomerne jednoduchá. Požiadavky sú zrejmé: musíte mať nainštalovaný virtuálny stroj Oracle Java (buď JRE, alebo JDK). Ak ho chcete nainštalovať, kliknite pravým tlačidlom myši na balík a z rozbaľovacej ponuky vyberte možnosť „ Otvoriť v inej aplikácii “. Zobrazí sa okno so zoznamom aplikácií vo vašom systéme a v dolnej časti pole na zadanie jednej. Do tohto poľa napíšte „ java -jar “ (bez úvodzoviek vrátane medzery za slovom „jar“, ktorú som pridal). Potom kliknite na tlačidlo „Otvoriť “ a malo by to bez problémov bežať. Ako vidíte, nie je potrebné ho inštalovať.
.bin:
Môžeme ich spustiť dvojitým kliknutím na ne, aby sme ich otvorili, za predpokladu, že sme im predtým udelili povolenia na spustenie . Ak to chcete urobiť, kliknite pravým tlačidlom myši na súbor a potom prejdite na „ Vlastnosti “, kde na karte „ Povolenia “ priradíte povolenia na spustenie . Dá sa nainštalovať aj z príkazového riadka pomocou nasledujúceho postupu:
cd directorio_donde_está_el_binario ./nombre_binario.bin
.beh:
V prípade súborov .run budeme postupovať podobne ako v prípade súborov .bin. Tento formát sa bežne používa pre ovládače, ako napríklad AMD Catalyst Center. Môžete ho nainštalovať pomocou príkazového riadka:
cd directorio_donde_está_el_paquete sh ./nombre_paquete.run
Nezabudnite vopred prideliť povolenia na vykonávanie. Niektoré tiež musia byť spustené s oprávneniami, v takom prípade to urobte ako root alebo pomocou sudo.
Ak chcete súbor .run nainštalovať graficky , môžete naň kliknúť pravým tlačidlom myši a vybrať možnosť „ Vlastnosti “. Potom na karte „ Povolenia “ začiarknite políčko „ Povoliť spúšťanie súboru ako programu “ a kliknutím na tlačidlo OK zatvorte. Po dvojitom kliknutí na súbor .run sa otvorí inštalačný program, ktorý je veľmi podobný inštalačným programom systému Windows (ako Ďalej, Ďalej, OK...).
Ako nainštalovať skripty:
.sh:
V Linuxe nájdeme aj skripty s príponami .sh alebo .py . Na inštaláciu týchto typov skriptov prejdeme do adresára, kde sa skript nachádza, pomocou príkazu „cd“, ako sme videli predtým. Poznámka: Ak je skript zabalený, najskôr ho rozbaľte alebo dekomprimujte. Potom mu môžete udeliť oprávnenia na spustenie, ako už viete (môžete to urobiť graficky alebo z terminálu pomocou príkazu „ chmod +x názov_skriptu “ bez úvodzoviek). Keď má oprávnenia na spustenie, z terminálu:
sh nombre_script.sh
o
./nombre_script.sh
.py:
Pre súbory s príponou .py musíte zavolať interpret programovacieho jazyka Python. Ak to chcete urobiť, zadajte do konzoly nasledujúci príkaz:
python nombre_script.py install
Ostatné:
Existujú aj iné typy súborov a balíkov na inštaláciu programov v systéme Linux. V systéme Linux je možné nainštalovať určité balíky z BSD, Solaris, Mac OS X a iných systémov *nix. Príkladom sú súbory Solaris .pkg . Ak chcete nainštalovať súbor .pkg, kliknite naň pravým tlačidlom myši, prejdite na „ Vlastnosti “ a potom na „ Povolenia “ a udeľte mu povolenia na spustenie. Potom naň dvakrát kliknite a nainštalujte ho.
Existujú aj nástroje ako Alien na prevod z jedného formátu do druhého, napríklad z RPM do DEB atď. Toto sa veľmi neodporúča a niekedy môže spôsobiť problémy. Takže to neodporúčam.
Pokračujeme v zložitosti linuxových balíkov, existuje ich viac, než tie, ktoré sú tu uvedené, ale sú vzácnejšie a nezvyčajnejšie. Jedným príkladom vzácnosti je formát .slp používaný projektom Stampede Linux. Ak chcete previesť súbory .slp do bežnejších formátov, môžete použiť Alien (po nainštalovaní Alien) takto:
sudo alien nombre_paquete.slp nombre_paquete.extensión_nueva generated
Napríklad , ak chcete previesť súbor z .slp na rpm:
sudo alien miprograma.slp miprograma.rpm generated
Môžete zanechať svoje komentáre s požiadavkami, otázkami alebo spätnou väzbou . Ak máte akékoľvek problémy s postupom v tomto návode, rád vám pomôžem.